SVF
Vzdelávanie: Herný tréning – tréning kondície s loptou

05. 01. 2015

Tréning slovenskej reprezentácie mužov. FOTO: SVF.

Jednou z ciest ako môžeme súčasne zdokonaľovať technicko-taktickú stránku herného výkonu hráča a na druhej strane cielene rozvíjať kondičnú stránku herného výkonu je herný tréning. Herný tréning je súčasť tréningového procesu, ktorý je zameraný na zdokonaľovanie herných činností v spojení so zámerne volenými kondičnými aspektmi (Dobrý, Semiginovský, 1988).

Herný tréning sa realizuje prostredníctvom špecifických tréningových cvičení pri rôznych modeloch zaťažovania. Špecifické cvičenia môžu byť usporiadané v rôznych metodických formách. Môže sa jednať o prípravné cvičenia (PC), herné cvičenia (HC), prípravné hry (PH) s menším počtom hráčov či rôzne formy vlastnej hry 6:6 (VH). Herný tréning môžeme považovať za konštrukciu modelu herného zaťaženia hráča v zápase s podobnou alebo vyššou frekvenciou a dynamikou intenzity.

Manipuláciu so zaťažením v hernom tréningu považujeme za jednu z najnáročnejších úloh v tréningovom procese. Problém spočíva v technicko-taktických požiadavkách hry a v potrebnej zložitosti foriem cvičení. Herné činnosti vo volejbale sú typickými kombináciami prevažne acyklických pohybov, ktoré môžu byť vyvolané najskôr po okamžitom spracovaní externých a interných informácií. Tieto informácie musia byť často korigované ešte v priebehu samotnej realizácie. Z toho vyplývajú vysoké požiadavky na kognitívne a koordinačné schopnosti hráča. Kvalita tejto kognitívnej a psychomotorickej schopnosti rozhoduje napokon o tom, či dochádza v hernej činnosti predovšetkým k maximálnym kontrakciám zúčastnených svalových skupín a tým aj k zvýšenej intenzite podráždenia alebo nie.

Vo volejbale celá koncepcia tréningového zaťaženia má smerovať v prevažnej miere do rozvoja alaktátového potenciálu (rozvoj rýchlostno – silových schopnosti) a ako podpora do oblasti aeróbnych schopností.

Vzhľadom na striedavý a prerušovaný charakter zápasu je manipulácia so zaťažením v tréningovom procese určitou verziou intervalového tréningu.

V hernom tréningu využívame z hľadiska zaťažovania nasledovné tréningové metódy:

  • opakovacia 
  • intenzívna intervalová metóda 
  • extenzívna intervalová metóda
  • kontinuálna metóda

Cvičenia môžeme zostavovať vzhľadom k rozdielnej energetickej náročnosti jednotlivých herných činností, pričom premennými veličinami zaťaženia sú:

  • druh hernej činnosti a jeho intenzita (hustota)
  • počet rôznych činností zaradených do jedného cvičenia
  • dĺžka intervalu zaťaženia
  • dĺžka intervalu odpočinku a jeho charakter
  • frekvencia opakovania činností v danom intervale zaťaženia
  • celkový počet a frekvencia jednotlivých záťaží
  • počet zapojených hráčov
  • psychické nároky

Prehľad jednotlivých metód, typov cvičení s určením konkrétneho kondičného účinku uvádzame v tabuľke 1.

Tab. 1  Parametre zaťažovania v hernom tréningu vo volejbale

Energetické zabezpečenie činnosti

Kondičný účinok

Metóda zaťažovania

IZ

Počet opakovaní

Počet sérií

IO a jeho charakter

Intenzita zaťaženia

Typy cvičení

ATP -CP

Akceleračná

Reakčná rýchlosť

Koordinácia

Výbušná sila

 

 

 

 

Opakovacia

 

 

3 –15s

 

5 – 7x

4 - 6

3 – 5 min

(1 : 4)

 

úplné prestávky -

pasívny, resp. ľahký aktívny

oddych (zbieranie lôpt, odbíjanie vo dvojici – bez väčších nárokov na pozornosť)

 

Maximálna

Opakovanie 1 HČJ,

opakovanie najmenej 2 HČJ jedným hráčom,

dávkované opakovanie herných situácii v rýchlom slede za sebou

LA

Rýchlostno - silová vytrvalosť

 

 

 

Intenzívna intervalová

20s – 2 min

 

 

10 – 30x

3 - 5

1– 5 min

(1 : 2, 1 : 3)

 

 

neúplné prestávky – pasívny oddych

Submaximálna

Maximálna

Podobne ako v ATP -CP s predĺženým IZ

ANP

Aeróbna vytrvalosť v sile

Aeróbna vytrvalosť

Extenzívna

intervalová

 

 

 

 

3 – 10 min

 

 

 

10 – 30x

2 - 3

30 s – 2 min

neúplné prestávky – aktívny oddych (zbieranie lôpt, podanie vo väčších skupinách – bez väčších nárokov na pozornosť)

 

Stredná

Série na seba nadväzujúcich herných činností v rôznych metodických formách, predovšetkým PH a rôzne formy VH

AEP

Aeróbna vytrvalosť

Koordinácia

Kontinuálna-vytrvalostná

20 min a viac

1 - 2

Bez odpočinku

Nízka

Všetky typy cvičení realizované s nízkou intenzitou

Herný tréning je dlhodobý a otvorený proces, ktorý prevláda v príprave vrcholových hráčov. Transformovať jednotlivé cvičenia do herného tréningu môžeme len po technickom zvládnutí jednotlivých herných činností, resp. zvládnutí základnej súčinnosti v herných kombináciách, ktoré sú obsahom konkrétneho cvičenia. V žiadnom prípade nesmieme dopustiť nesprávne vykonávanie hernej činnosti (napr. chyby pri blokovaní, nesprávne postavenie hráčov v poli a pod.). V takomto prípade odporúčame cvičenie zastaviť a pokračovať v stanovenej intenzite zaťaženia až po odstránení nedostatkov.

Konkrétne modely zaťaženia zvyšujú hernú kondíciu hráča, umožňujú plynulé cvičenia v blokoch a tak vytvárajú vhodné podmienky na ukladanie tréningových podnetov v pamäti hráčov. Postupne sa takto buduje nielen motorický, ale aj herný intelektuálny potenciál hráčov.

Pri organizácii herného tréningu by sa mal tréner riadiť nasledovnými odporúčaniami:

  • presne definovať hlavnú úlohu cvičenia a rozsah činnosti na každom stanovišti
  • zabezpečiť nepretržitosť a plynulosť cvičenia počas celého intervalu zaťaženia (napr. nahodenie lopty po chybnom spracovaní)
  • tréning organizovať v skupinách v počte, ktorý umožňuje rytmus interval zaťaženia – interval odpočinku
  • zaraďovať jednotlivé cvičenia tak, aby sa rešpektovali zásady fyziologickej postupnosti tréningových prostriedkov
  • kontrolovať odozvu cvičení minimálne meraním pulzovej frekvencie.

Z hľadiska sociálno-interakčných foriem najčastejšie uplatňujeme skupinovú formu. V organizácii cvičení skupinovou formou môžu mať hráči tri funkcie:

  • skupina hráčov plniacich hlavnú úlohu cvičenia
  • skupina hráčov (jeden hráč) vytvárajúcich príslušnú hernú situáciu, ktorá umožňuje plniť hlavnú úlohu cvičenia (napr. nahrávač)
  • skupina hráčov (jeden hráč) zabezpečujúcich čo najrýchlejší návrat lôpt do cvičenia alebo uvádzajúcich loptu do obehu.

Na rozdiel od fyzického zaťaženia psychické zaťaženie v hernom tréningu nemôžeme presne merať. Zvyšovanie psychickej záťaže chápeme ako proces. Hráči v ňom postupne prekonávajú zvyšujúce sa psychické a fyzické požiadavky v zmysle pozitívneho spracovania zaťaženia. Postupnou adaptáciou na zvyšujúce sa požiadavky sa vytvára predpoklad na zvládnutie záťažových situácií. Rôzne modely zaťažovania ovplyvňujú herné a kondičné požiadavky, umožňujú plynulý priebeh cvičenia a určujú herné podmienky. Vzniká a obohacuje sa zásoba herných poznatkov a skúseností. Hráči sa učia hrať, znášať psychické zaťaženie a podávať výkon. Tento výkon môže byť odolný a pomerne stály proti deformačným faktorom a rušivým vplyvom, ktoré vytvárajú podmienky hry.

Výber obsahu herného tréningu významne ovplyvňuje rozvoj operatívneho myslenia, tvorivé a improvizačné schopnosti, anticipáciu, hodnotenie herných situácií. Podmienky herného tréningu rozvíjajú zdravú agresivitu, sebadôveru, hernú disciplínu a schopnosť súťažiť, ktoré umožňujú eliminovať pôsobenie vonkajších i vnútorných deformačných faktorov. Komplexnejšie HC, PH a VH pôsobia na herný intelekt hráča a na jeho energetické kapacity oveľa silnejšie a trvalejšie ako organizácia cvičení, kde intenzita činnosti nie je v centre pozornosti trénera (herný nácvik). V konečnom dôsledku najefektívnejšie rozvíjajú jeho hernú spôsobilosť.

V pokračovaní príspevku uvedieme konkrétne príklady cvičení v jednotlivých energetických zónach, ich priebeh a organizáciu.

Literatúra:
DOBRÝ, L. – SEMIGINOVSKÝ, B. 1988. Sportovní hry – výkon a trénink. Praha: Olympia, 1988.
PŘIDAL, V, - ZAPLETALOVÁ, L. 2010. Volejbal. Herný výkon – tréning – riadenie. Bratislava : Peter Mačura, 2010. 2. vydanie

Zdroj: Vladimír Přidal, predseda RVTM



Naspä?

Slovenská volejbalová federácia