Muži
2014 Chemes Humenné

2013 VT UNICEF BA
2012 Chemes Humenné
2011 VKP Bratislava
2010 Chemes Humenné
2009 VKP Bratislava
2008 Chemes Humenné
2007 Nové Mesto n. V.
2006 VKP Bratislava
2005 VK PU Prešov
2004 VKP Bratislava
2003 ŠK Matador Púchov
2002 ŠK Matador Púchov
2001 Petrochema Dubová
2000 ŠK Matador Púchov
1999 VKP Bratislava
1998 VKP Bratislava
1997 VKP Bratislava
1996 VKP Bratislava
1995 VKP Bratislava
1994 VKP Bratislava
1993 VKP Bratislava


Ženy
2014 Doprastav BA

2013 Slávia EU BA
2012 Doprastav BA
2011 Slávia UK EU BA
2010 Slávia UK BA
2009 Doprastav BA
2008 Slávia UK BA
2007 OMS Senica

2006 OMS Senica
2005 OMS SH Senica
2004 Slávia UK BA
2003 Slávia UK BA
2002 Slávia UK BA
2001 Slávia UK BA
2000 Slávia UK BA
1999 Slávia UK BA
1998 Slávia UK BA
1997 S.P.A.S.A. Žilina
1996 S.P.A.S.A. Žilina
1995 Slávia UK BA
1994 Slávia UK BA
1993 Slávia UK BA


Publikáciu o Golianovi pokrstili Labuda a Halanda loptou z finále OH v Tokiu 1964

24. 11. 2014

Krst publikácie o Bohumilovi Golianovi olympijskou loptou z Tokia 1964. Zľava autor knižky Ján Grexa, manželka Marta Golianová, prezident SVF Ľubor Halanda a slávny volejbalista Jozef Labuda. FOTO: Ján Súkup, SOV.

Do histórie slovenského športu sa zapísal zlatými písmenami. Volejbalista storočia, fantastický športovec, ale aj pedagóg, funkcionár a v prvom rade človek Bohumil Golian nás navždy opustil 11. januára 2012 vo veku 80 rokov, ale vďaka publikácii Slovenského olympijského výboru (SOV) si opäť zaspomíname na život a úspechy tohto slávneho športovca.

Publikáciu s názvom „Volejbalový velikán Bohumil Golian“ napísal podpredseda Slovenskej olympijskej akadémie profesor Ján Grexa a jeho dielo slávnostne pokrstili na sobotňajšom stretnutí slovenských olympionikov – seniorov v Dome športu v Bratislave. Krstnými otcami publikácie sa stali dve volejbalové a olympijské osobnosti – Bohušov spoluhráč z reprezentačného tímu ČSSR, ktorý získal striebro na OH 1964 v Tokiu a zlato na MS 1966 v Prahe, dnes tajomník Slovenskej asociácie olympionikov Jozef Labuda a ďalší bývalý popredný čs. reprezentant Ľubor Halanda, dnes prezident Slovenskej volejbalovej federácie a viceprezident Slovenského olympijského výboru pre letné športy. Obaja knižku uviedli do života tým, že ju „poklepali“ historickou loptou z volejbalového turnaja OH 1964 v Tokiu. Tento vzácny artefakt poskytlo Múzeum telesnej kultúry v SR, ktoré na slávnosti zastupovala jeho riaditeľka Zdenka Letenayová.

FOTOGALÉRIA Z KRSTU

Autor knižky Ján Grexa v príhovore vyjadril potešenie, že publikácia o Golianovi uzrela svetlo sveta, ale mrzí ho, že nevyšla ešte počas života slávneho volejbalistu. Grexa, ktorý Goliana obdivoval ako volejbalistu a neskôr s ním spolupracoval a stal sa jeho blízkym priateľom, ocenil veľkú pomoc celej rodiny Golianovcov, ako aj Bohušovho dlhoročného spoluhráča a blízkeho priateľa Romana Rjachovského, čo mu pomohlo pri písaní diela. Grexa prezradil, že knižka sa mu písala dobre. "Keď má človek blízky vzťah k tej osobnosti, tak sa mu píše dobre a radostne. Žiadne prekážky sa mi nezdali neprekonateľné. Samozrejme vždy v podvedomí straší, že možno by sa to dalo lepšie, ale snažil som sa to napísať najlepšie ako viem. Na Slovensku je veľa výborných športových nielen žurnalistov, ale doslova spisovateľov, ale ja som považoval za svoju morálnu povinnosť písať o Bohušovi. Miloval som ho ako dorastenec, sám som hral volejbal za Sláviu v mládežníckom tíme, potom sme boli kolegami na FTVŠ a naskôr sme spoločne robili v SOV. Bohuša si vážim, pretože olympizmus hovorí o komplexnosti človeka. Bohuš bol toho zosobnením, bol to nielen vynikajúci športovec, ale aj tréner, teoretik volejbalu, praktik, profesionálny i dobrovoľný funkcionár. Olympijská charta definuje, že treba pestovať a podporovať výchovnú silu dobrých príkladov. Bohuš Golian je pre mňa zosobnením starogréckej kalokagátie a postoja olympijskej charty," povedal autor publikácie Ján Grexa.

Lopta z finále olympijských hier z Tokia 1964. FOTO: Ján Súkup, SOV.

Krásne spomienky na skvelého športovca a priateľa má aj prezident SVF Ľubor Halanda. "Sme nesmierne radi, že SOV prispel na publikáciu o Bohušovi Golianovi. Knižka má názov "Volejbalový velikán Bohumil Golian", čo v tomto prípade nie je nadsadený prívlastok, pretože jeho výsledky dokazujú, že tým velikánom naozaj bol. Strieborný na OH v Tokiu, bronzový na OH v Mexiku, dvakrát majster sveta, dvakrát vicemajster sveta, majster Európy, vicemajster Európy.... Myslím, že v dnešnej dobe ho ťažko niektorý volejbalista prekoná. Je to výnimočná osobnosť a zaslúžil si, aby o ňom bola napísaná táto knižka. Ďakujeme SOV a autorovi pánovi Grexovi. Páčilo sa mi, že sme publikáciu pokrstili loptou z finále OH 1964 v Tokiu, bol to pekný moment. Je nám veľmi ľúto, že sa sám Bohuš Golian tejto knižky nedožil. Jeho odchod sme ťažko znášali, o to viac, že pár dní predtým bol s nami v Poprade na kvalifikácii o postup na OH. Žil s našim družstvom, zaujímal sa o naše výsledky a pravidelne navštevoval zápasy našej reprezentácie. Potom sa mu stala nešťastná udalosť a jeho srdce nevydržalo," povedal Ľubor Halanada.

Hoci je od Bohumila Goliana mladší o 10 rokov, spolu toho preskákali veľa. Ďalší slávny volejbalista Jozef Labuda patril k hlavným protagonistom krstu peknej publikácie o výnimočnom športovcovi. "Na Bohuša spomínam rád a len v dobrom. V Slávii som začínal v 63-tom v béčku, ale potom som sa dostal do áčka, kde som sa s Bohušom stretol a až do roku 1968 sme hrali spolu v jednom tíme. V reprezentácii sme hrali od roku 1964 do roku 1968, najväčšie úspechy spoločne s ním som zažil na majstrovstvách sveta v Prahe 1965. V tých časoch sme boli svetová špička a väčšinou sa o medailách rozhodovali medzi Sovietskym zväzom a Česko-Slovenskom. Bohuš bol hráč svetovej extratriedy, mal svojský prístup vo výchove. Nepovedal ani slovo, len sa pozrel a museli ste si z toho vybrať, čo ste spravili zle a čo dobre," zaspomínal si 72-ročný rodák z Bratislavy.

V Dome Športu sa to v sobotu doslova hemžilo slávnymi olympijskými športovcami, ktorým Slovenská asociácia olympionikov (SAO) pripravila štvrté stretnutie. Nechýbali také mená ako športová gymnastka Marianna Némethová-Krajčírová, atlétka Eva Šuranová (za slobodna Kucmanová), futbalisti Anton Urban, Ľudovít Cvetler, či Anton Švajlen, atlét Jozef Plachý, volejbalista Štefan Pipa atď. Celý zoznam olympionikov-seniorov nájdete tu.

A práve kapitána strieborného futbalového tímu z OH 1964 v Tokiu Antona Urbana sme sa spýtali, ako spomína na Bohumila Goliana. "Je toho také obrovské množstvo, že neviem čo si vybrať. My sme spolu vyrastali tu kúsok na Ziglfelde, dnešnom Tehelnom poli a máme veľa krásnych spoločných spomienok. Bohuš sa potom vybral intelektuálnou cestou, hral volejbal, chodil na FTVŠ a bol učiteľom, ale napriek všetkej sláve to bol jeden pokorný, oddaný a mimoriadne dobrý človek, pre ktorého šport a práca v ňom bola vrcholným potešením a cieľom. Boli sme rovesníci a v týchto končinách sme toho zažili veľa. My sme sa chodili pozerať na volejbal, oni nám zasa fandili na futbalových zápasoch Slovana. Mám s ním prekrásne bytostné spomienky doby z mladosti, ale ako znie básnička ´zaspievalo vtáča na kosodrevine, čo komu súdené, toho to neminie.´ Každý to máme zrátané a musíme to tak brať," povedal 80-ročný rodák z Kysaku.

Golianova Medaila Pierra de Coubertin a publikácia Volejbalový velikán Bohumil Golian. FOTO: Ján Súkup, SOV.

Rodina Bohumila Goliana pri tejto výnimočnej príležitosti v sále vystavila najcennejšie medaily, ktoré Bohuš získal ako športovec – medzi nimi striebornú olympijskú medailu z Tokia 1964 a bronzovú z Mexico City 1968, zlaté medaily z majstrovstiev sveta 1956 a 1956 aj z majstrovstiev Európy 1958, i ďalšie medaily zo svetových a európskych šampionátov a najvýznamnejšie športové ocenenia. V zbierke bola aj Medaila Pierra de Coubertin, ktorú Golianovi udelil MOV. Toto ocenenie dostali zatiaľ len dvaja Slováci – okrem Bohuša Nepelova trénerka Hilda Múdra. Ľubor Halanda po uvedení knižky do života odovzdal Marte Golianovej kyticu. "Bol to veľký športovec a veľmi dobrý človek aj otec,“ povedala o zosnulom manželovi pani Marta a v návale dojatia z tejto chvíle už ďalej nedokázala hovoriť.

KTO BOL BOHUMIL GOLIAN

  • Narodil sa 25. marca 1931 v Moštenici, zomrel 11. januára 2012 v Bratislave.
  • Hral na poste nahrávača.
  • Kluby: Moštenica (1945 - 1948), SBZ Rybárpole (1946 - 1952), PDA Znojmo (1952 - 1954), VS Bratislava (1955 - 1956), Slávia UK Bratislava (1957 - 1968, 1971 - 1972), Bari (1969 - 1970). Československo reprezentoval v 350 zápasoch. Na OH 1964 získal striebro, o štyri roky neskôr v Mexiku bronz.
  • Má štyri medaily z majstrovstiev sveta (Paríž 1956 a Praha 1966 zlato, Rio de Janeiro 1960 a Moskva 1962 striebro) a dve z majstrovstiev Európy (Praha 1958 a Istanbul 1967).
  • Najúspešnejší slovenský volejbalista 20. storočia.

Zdroj: Filip Hudec, SVF



Naspä?

Technická podpora    Dizajn a programovanie: Millennium 000